Geografické údaje

Poloha obce

Obec leží v Ilavskej kotline na ľavom brehu rieky Váh, na 211. kilometri jej toku. Z južnej strany bezprostredne susedí s okresným mestom Ilava, zo severu s obcou Ladce, z východnej strany s Košeckým Podhradím a zo západnej strany je ohraničená riekou Váh. Obec leží na náplavovej časti Podhradského potoka, pričom jej tvar určovala rieka Váh. Zalesnené časti obce tvoria Strážovské vrchy, ktoré sa nachádzajú na východnej časti. Cez obec prechádza cesta I/61 z Bratislavy do Bytče, ktorá sa križuje v obci s cestou III/061040 do Zliechova. Medzi vážskym kanálom a riekou Váh prechádza diaľnica D1. Západnou časťou obce vedie aj železničná trať č. 120 Bratislava – Žilina.

Časti obce

Obec má historické lokality: Bálentka, Prúdy, Horný a Dolný majer, Rudé, Rudé nad Zábrehy, Sedlište, Štepnica a Krúžok. Okrem týchto lokalít má obec niekoľko miestnych názvov. Jednou z nich je Nová Košeca, ktorá sa rozprestiera juhovýchodne od centra obce. Časť Planina sa nachádza na výjazde smerom na Považskú Bystricu. Priemyselná zóna na severozápade obce sa nazýva Plošina. Nachádza sa tu aj materská škola a dom dôchodcov. Pod obec Košeca patrí aj miestna časť Nozdrovice, ktorá leží asi jeden km severovýchodne od centra obce pri hlavnej ceste do Považskej Bystrice.

Ulice obce

Hlavná, Školská, Zliechovská, Železničná, Nad brehom, Rudnianska, Továrenská, Športovcov, Sadová, Pri tehelni, Pod Hôrkou, Prúdy, Pekárska, Bálentova, Dolný Majer, V slatinách, Krúžok, Úzka, Želiarska, Bytovky, Horniacka, Mojtinárska, Za parkom, Na vyhni, Za Barborkou.

Vymedzenie územia

Z hľadiska morfologického členenia sa Košeca nachádza v Považskom podolí, v tzv. Ilavskej kotline. Nachádza sa na náplavnom kuželi Podhradského potoka. Pretiahnutý tvar územia je dôkazom, že na jeho vytváraní sa podieľala rieka Váh. Zemepisná poloha obce je približne 18,12 stupňov v.z.d. a 49 stupňov s.z.š. Nadmorská výška obce je 225 metrov a v chotári 248 – 687 m n. m. V susedstve Košece sú obce Ladce s miestnou časťou Tunežice, Košecké Podhradie a mesto Ilava.

V obci sa vyskytujú všetky tri druhy pôdy – ťažké, stredne ťažké a ľahké. Na náplavovom kuželi je pôda ílovito-hlinitá. Pôdy piesočnato-hlinité ležia vo východnej časti obce, ktoré sú tvorené druhohornými horninami Strážovských vrchov. Niva Váhu je tvorená karbonátovými a nekarbonátovými aluvičnými sedimentami, ktoré sú väčšinou štrkové, piesočnaté a hlinitopiesočnaté. Majú väčší podiel jemnozeme a humusu, môžu byť teda využívané ako orná pôda.
Zalesnené časti obce tvoria Strážovské vrchy. Delia sa na viaceré morfologické podcelky, tvoriace pahorkatiny, vrchoviny a hornatiny. Strážovské vrchy majú vo vzťahu k Vážskej nive sklon svahov v priemere 15 stupňov, niektoré aj oveľa viac. Významné bralá Strážovských vrchov sú Strážov(1232 m n.m.), Ostrá Málenica (909 m), Vápeč (956 m), Rohatín (852 m), Roháč nad Podskalím (737 m), Sokol (650m).

Košecký chotár

Dňa 25. novembra 1851 sa v Košeci zišli zástupcovia obcí a mesta Ilava na ukončenie určovania chotárnych hraníc Košece. Za Ilavu richtár Stephan Pechán, za Tunežice richtár Ondrej Mihalik. Meranie a vyznačovanie riadil Ján Jančina, košecký notár. Mezepismestečka Košeca spočíval v kladení a určovaní medzí, stĺpov a hraničných kopcov.

Hraničná čiara sa začínala od chotára obce Nová Ves nad Váhom. Pritom jeden hraničný kopec bol v Novej Vsi, druhý v Košeci a tretí v Tunežiciach. Obvod hraničnej čiary od kopca ku kopcu meral 10 986 siah, čo je 21 141 metrov. Teda dĺžka hraničnej čiary košeckého chotára merala približne 21 kilometrov. Dnes meria územie Košece 2 888 hektárov. Zápisnicu o tomto kontrolnom meraní ukončili takto: Chotár košecký začína sa od chotára Nová Ves od západu a ukončuje sa, anebo dokonáva sa stú istú obcú hraničným chotárom Nová Ves rečená. Zápisnicu podpísali Johan Jančina, Stephen Pechán a traja výborníci Ilavy, Ondriš Mihalik a traja výborníci z Tunežíc i výborníci z Košece Štefan Ševčík, Johan Kútny, Štefan Hollý, Michael Gábel, Mišo Pápy, Jozef Ďurina. Hranica sa stanovila cez tieto košecké hony: Važina, Ladecká, Zátonie, Krivé kľuky, Nozdrovický potok, Rybníčky, Nozdrovická holiazeň, Košecké húštie, Krškovec, Hrabové, Vrch Kamenná, Košecké lieštie, Pekelná dolinka, Zálanštie, Strúčková, Horná Strúčková, Vršek nad Strúčkovú, Lazy pod Strúčkovú, Kuzmovský potok, Járek, Vrch Kuzmová, Žebračie, Prevrat, Kyjovníky, Vrch Sopľavej skaly zvanej Veľká baba, Baňa, Zaostrá, Norovica, Veľký Sokol, Sokolské kopanice, Chalupy, Hora Sokol, Rieky, Pod rovniny, Cesta od hradu k šípu, Šibenice, Katova studňa, Pod zábrežie, Sigoť, Odvažok, Klabdze na štrkoch, Štrčky, Komárno. Cez tieto lokality išla hranica košeckého chotára. Okrem toho je však v obci ešte asi 130 názvov ďalších častí chotára.

Flóra a fauna

Strážov je veľmi zaujímavý rozmanitosťou flóry. Spôsobuje to geografický podklad –vápence a dolomity, ktoré umožnili teplomilným druhom dostať sa až sem. Najviac takýchto druhov preniklo do Podhradskej doliny, na južné svahy Manínskej tiesňavy a do Košeckej dubiny.Košecká dubina je lokalita v priestore 2 – 4 km na ľavej strane hradskej z Košece do Košeckého Podhradia. Na skalnatých svahoch v súvislom poraste až do výšky 650 m n. m. tu rastie dub plstnatý. Obľubuje vápenec na slnečnej strane s teplomilnou kvetenou. V zime túto dubinu vyhľadávajú muflóny kvôli teplu. Košecká dubina ako najsevernejšie stanovište duba plstnatého na Považíje chránená. Z listnatých stromov má v Strážovských vrchoch zastúpenie najmä buk. Vytvorila sa tu skupina lesných typov bučiny. Dominantnou rastlinou je žltohlav európsky. Ďalej sú to orličky, vstavače i zákonom chránená soldanelka karpatská a poniklec slovenský. V máji nájdeme ružovo-fialový kvet kortúzu Metthiovu, žerušnicu Opitzovu. Na vrchole Strážova je to kostrova pestrá a ďalšie horské a vysokohorské druhy, ako stoklas jednosteblový, zvonček maličký a ďalšie.

Fauna je zastúpená vzácnymi jedincami rysov ostrovidov, muflónov, orlov skalných. V ostatnom čase sa tu pohybuje i medveď hnedý. V lesoch v chotári obce žijú najmä srnčia zver, diviačia zver a spomínané muflóny. Z vtáctva okrem iných sojka, vrana, kaňa. Z plazov slepúch lámavý, užovka obyčajná a zmija obyčajná.

Vodné toky a podzemné vody

Cez územie Košece preteká rieka Váh, ktorá je najdlhšou riekou na Slovensku (378 km). Vzniká v tatranskej oblasti ako sútok Čierneho a Bieleho Váhu. Za vodný tok musíme pokladať aj odpadný kanál hydroelektrárne Ladce, ktorý je súčasne prítokovým kanálom vodnej elektrárne v Ilave. Dominantným vodným tokom pretekajúcim cez obec je Podhradský potok. Pramení v zliechovských lesoch pod Strážovom. Dolinský potokpramení pod Ostrú a Lipovú. Prírodný režim Váhu a jeho prítokov je typu dažďovo-snehového, s maximami spôsobenými topením snehu a počas letných dažďov. Oblasť Košece sa vyznačuje nerovnomernosťou v zastúpení podzemných vôd. Je to dôsledok členitosti zemského povrchu, ale aj zásahom človeka. Podzemné vody sú závislé od tzv. kvartálnych a piesčitých štrkov Váhu. Prírodné hydrogeologické podmienky sa zmenili výstavbou vodných elektrární. Ich vybudovaním poklesli hladiny podzemných vôd. Smer prúdenia vody pod zemou v Košeci je ovplyvnený prúdením vody Váhu, ale vo veľkej časti obce prestupmi podzemnej vody zo svahov Strážovských vrchov.

Klimatické pomery

Na Slovensku prevláda západné prúdenie, ktoré často prináša oceánsky vzduch. V ostatných rokoch zaznamenávame aj na našom území zmierňujúce sa zimy a horúce letá. Okolie Košece je klasifikované ako mierne teplá oblasť. Najdaždivejšie mesiace sú jún, júl a august. Najsuchšie december, január a február. Teplota sa v priemere pohybuje medzi 8,1 – 8,4 stupňa Celzia. Priemerný počet letných dní s priemernou ročnou teplotou viac ako 25 stupňov C je 53, priemerný počet mrazivých dní s teplotou menšou ako 0,1 stupňa C je 117. Stav ovzdušia v Košeci ovplyvňujú závody v Dubnici nad Váhom, Púchove a Považská cementáreň v Ladcoch. V posledných rokoch čiastočne diaľnica, ale najmä automobilová doprava cez obec.

Doprava

Cez Košecu vedie cesta I. triedy (I/61). V roku 1994 pri prieskume frekvencie dopravy po tejto ceste sa zistilo, že za 24 hodín prejde cez obec približne 8 000 vozidiel. Veľa, i keď nie všetko, vyriešila diaľnica Dl. Teraz, v roku 2007 je doprava v raňajších a odpoludňajších hodinách zasa prehustená. Cez obec vedie elektrifikovaná dvojkoľajná železničná dráha so zastávkou pre osobné vlaky.